Založenie a rozvoj rímskokatolíckej farnosti

Najstaršia správa o farnosti, síce neoverená a tak aj menej hodnoverná, je tá, v ktorej sa spomína filiálka Čemerné počas avignonského vyberania daní. Citujem: „0-189/32: Csemernye Varannócsemernye. -Schem. 161: Čemerné, (zf), fara: Vechec. – r. 1407 sa vyskytuje meno farára Antona „de Chemernze“ v Jágerskej diecéze. Chemernye, (1402); poss. Chemernye, (1410). R. 1458, povoľuje kráľ Matej Korvín, Rozgonyovcom, v Čemernom vyberať mýto.“ Z osemnásteho storočia sa zachovala správa o obci z diela Mateja Bela, kde je napísané: „Vechec, leží v tom istom kúte, ako Kamenná Poruba, pod horami smerom na sever vo vzdialenosti štvrť hodinky. Terén je tu už rovnejší a lepší, hoci aj tu málo úrodný, ak sa nepohnojí. Vlastníkom je tu Išdenci a iní. Je to rusínska osada.“ Schematizmus košickej diecézy z roku 1820 udáva, že farnosť bola založená v roku 1789. Starší schematizmus spomína farnosť v roku 1809 bez farára. Niektoré dokumenty udávajú rok vzniku farnosti 1810. Pred tým spolu s Čemerným a Juskovou Voľou patril do Sačurovskej farnosti. V devätnástom storočí bývalo v dedinke Vechec niekoľko zemianskych rodín, ktoré sa po viac rokov snažili o vytvorenie vlastnej farnosti. Majitelia pozemkov však okolkovali s vyčlenením potrebného miesta pre kostol a faru, a preto ešte pár rokov patrila dedina do sačurovskej farnosti. Najstaršia zachovaná správa, hodnoverná a písomne podložená, je o náboženskom živote v obci z roku 1732, kde sa píše, že vo Vechci je kostol v zlom stave a patrí do farnosti Soľ. Ďalšou veľmi dôležitou a hodnovernou správou je súpis Zemplínskych farností z roku 1733, kde sa okrem iného spomína, že Vechec spadá pod farnosť Soľ. Tiež sa tam píše, že vo Vechci bola fara, ktorej kamenné rozvaliny vidieť doteraz, časť základov tejže fary pred rokmi zabral František Révéš. Je tam drevený kostol v zlom stave, rovnako zvonica v zlom stave s dvoma zvonmi. Tiež uvádza, že je celkom pozbavený základín a výnosov. Prvou známou zaznamenanou kanonickou vizitáciou Jágerského biskupstva vo Vechci je vizitácia jágerského biskupa Františka Barkóciho z r. 1749. Okrem iného sa v nej píše: „Katolíci sú v návšteve bohoslužieb horliví, sviatky nezneucťujú. Kostol je drevený, starý, zasvätený na počesť apoštolov Šimona a Júdu, nekonsekrovaný, majúc: jednu novú kazulu so štólou a manipulom, albu, humerál, strieborný kalich s paténou, misál, dva zvony v drevenej zvonici. Cintorín je dosť priestranný, požehnaný, ale neohradený, v priestore (v poli) je kríž bez vyobrazenia. Vechec je súčasťou Solianskej farnosti. Zodpovedným za starosť o kostol je tamojší obyvateľ Adam Révesz.“

Veľmi dôležitou a podloženou správou je aj kanonická vizitácia Jágerského biskupa Karola Esterházyho (1761–1799). Ide o poslednú kanonickú vizitáciu Jágerského biskupstva na území Vechca. V nej sa píše: Z Parchovian prešiel biskup so sprievodom 1. júna 1773 do Sačurova. V obci stál Kostol sv. Mikuláša, ktorý dal v roku 1769 postaviť zemepán Michal Almáši (Almassy) a benedikoval (vysvätil) ho prepošt a miestny dekan Jozef Kováč. Fíliou Sačurova, okrem iných obcí, bol Vechec, kde stál drevený Kostol sv. Šimona a Júdu z konca 17.storočia. Vlastnili ho kalvíni, ale katolíkom ho vydali na základe uhorského mieru (Hungaricaepacis). Je tam aj predpokladaný rok výstavby kostola a to okolo roku 1681 pánom Jozefom Bančim kalvínom. Správa ďalej podrobne vypisuje inventár kostola. Je tu záznam o drevenej zvonici v zlom stave, visia v nej dva zvony tiež staré zhruba poldruha storočia, nie je známe, či sú požehnané, krypty sú dve, stará sa o ne rodina Bančiovcov, v nich nie je pochovaný nik mimo tejto rodiny. V liste gálsečovský archidiakona Alexandra Vitlinszkého z 30. júna1785 o potrebe zriadenia farnosti vo Vechci sa píše o návšteve a obhliadnutí Vechca a Čemerného so zástupcami župy, aby zistili, či je podľa nariadenia miestodržiteľskej rady o zriadení nových farností z 1. decembra 1783 potrebné zriadiť vo Vechci farnosť a ustanovenie nového farára. Uznali to za veľmi potrebné a uvádzajú tri dôvody:

  1. Vechec je 1,5 hod od matky (od farnosti) – Sačurova, v zime je prístup kvôli snehu zlý. Čemerné 1,5 hod. od matky prístup zlý najmä v jeseni, kedy sú vystúpené rieky.
  2. Veľký počet rímskych katolíkov Vechec: 307, Čemerné: 284 spolu: 591.
  3. Vo Vechci je kostol a základ farský, fara je úplne zničená.

Dôležitým dátumom pre zriadenie miestneho kaplánstva je rok 1788. Predkladajú nám to listiny z tohto obdobia. Archidiakon Alexander Vitlinszký v liste píše o svojej návšteve v obciach Sačurov a Vechec 7. februára 1788,aby podľa plánu zriadil činnosť lokálnemu kaplánovi. Kvôli regulácii farnosti bol poverený viceprísažný Andrej Las(i)ztoczy administratívnymi zmenami. Vechec nemal patriť viac k dištriktu Gálsečovskému, ale k Stropkovskému. Kvôli zlému stavu farskej budovy mal sa prenajať najbližší dom ku kostolu od Emericha Schramcha ročne za 24 zlatých; k ďalšiemu listu bol priložený aj súpis inventára. Ale ani v apríli 1788 ešte nie je ustanovený farár ani lokálny kaplán. Píše sa o tom, že kostol i fara sa tam nachádza vo veľmi zlom stave. Obec nemá vlastnú školu. Neboli dávané žiadne príspevky. Z dvoch zemianskych rodín ani jedna nechcela prevziať patronátne právo novozriadeného miestneho kaplánstva. Zo 16. septembra 1788 sa zachovala relácia o zriadení troch nových lokálnych kaplánok, jedna z nich je Vechec. Fara bola vtedy do základov v rozvalinách. Miestneho kantora nemali. Jednou z požiadaviek bolo, že správca duší tohto miesta má hovoriť slovensky, vhodný by bol páter Ladislav Bezeréfy [Bezerédi] – paulín. Nový koadjútor vo Vranove. Hľadanie správcu miestneho lokálneho kaplánstva nebolo ľahké. 14. februára 1789 píše archidiakon Alexander Vitlinszký biskupovi o zlej finančnej situácii lokálneho kaplána vo Vechci, františkána Guida Péryho. Ten sa podujal na starostlivosť o duše vo Vechci od 19. decembra 1788. Nedostáva žiadnu podporu ani od zemepánov ani od župy. Nemá ani žiadne iné peniaze. Vo Vechci je mnoho zemepánov, medzi nimi váženejší Ján Vitéz, nikto z nich však taký nie je, aby pre lokálnu kaplánku mohol niečo priniesť – obetovať. O sebe ako o správcovi v miestnom kaplánstve samotný Giudo Péry v roku 1789 píše, že sa podujal na funkciu lokálneho kaplána od 19. decembra 1788 – konkrétne, že sa ujal starostlivosti o duše. Ďalej – kvôli zlým časom prišiel o príjem 1 denára denne. A prosí biskupa o pomoc. V liste spomína aj filiálnu kaplnku sv. Anny v Čemernom. Spomína i kostol vo Vechci, ktorý je v dezolátnom stave kvôli zanedbanej starostlivosti farníkov – väčšinou zo strany rusnáckych obyvateľov. Kostolík je drevený, toho času vybielený a možnými ozdobami okrášlený. Podáva správu aj o výbave kostola. Všetci farníci chcú zmeniť zlý stav svojho kostola, ale pre veľkú chudobu im to nie je možné. Preto celú nádej vkladajú do biskupa, prostredníctvom ktorého môže byť znova vybudovaný kostol i fara. V roku 1792 sa začína príprava plánov stavby kostola a fary. Je to v liste biskupovi zo 14. februára 1792 sú v ňom: plán a výdavky na zriadenie nového kostola a opravy fary – výdavky a hradenie. V roku 1804 miestne lokálne kaplánstvo ostalo bez správcu, preto gálsečovský archidiakon píše list biskupovi o tejto situácii. Opisuje naliehavú potrebu ustanovenia správcu duší vo Vechci kvôli veľkej vzdialenosti od Matky v Sačurove. Biskup tejto žiadosti nevyhovel a tak sa vechecké miestne kaplánstvo opätovne vracia pod správu Sačurovskej farnosti, ktorá ju spravuje excurendo. Toto správcovstvo potrvalo až do roku1835. Miestne kaplánstvo trvalo od roku 1789 do 1804, počas tohto obdobia viedli na mieste aj matriku.

autor: Jozef Matis

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.